V minulosti bol park neodmysliteľnou súčasťou každého panstva. Patril k miestu spoločenských zábav, oddychu a stretnutí s priateľmi.

Prvé  zápisy o existencii dubnického parku nás vracajú do obdobia vládnutia Illésházyovcov, do roku 1594. Jozef Illésházy pretvoril park podľa francúzskeho vzoru. V tomto období bola vybudovaná aj vyhliadková veža, pod ktorou sa nachádzala umelá jaskyňa Grotta a umelé skalné bludisko,  ktoré  sú dnes  opäť  sprístupnené.  Romantika  a  návrat k prírode  sa odrazili v prestavbe parku za vlády Štefana II.. Vzorom mu bol anglický prírodno-krajinársky štýl.  Dnes  park  nesie  meno  dubnického  dejateľa J. B. Magina. Na  jeho  konci  sa  nachádza  kaštieľ,  ktorý  svojou  rozlohou  patrí k najväčším a zároveň  k  najhodnotnejším  historickým  stavbám na Slovensku.

Spolu s parkom je kaštieľ chránenou kultúrnou pamiatkou vo vlastníctve mesta Dubnica nad Váhom.

Medzi najpočetnejšie a najvyššie  dreviny parku patria Lipa malolistá a Lipa veľkolistá. Trojica líp malolistých pri kaštieli s vekom 200 rokov patrí medzi najstaršie stromy v parku. Keď v roku 1876  zdedila kaštieľ  a  park dcéra Šimona Sinu, grófka Ifigénia d’Harcourt, s obľubou raňajkovala so svojimi  hosťami v parku pod týmito troma lipami.

LIPA – nádherný solitér, je jedným zo symbolov v našom erbe. V jej prítomnosti cítiť zvláštne čaro, šíri okolo seba pohodu a príjemnú atmosféru.

SRDCE – je našim druhým symbolom, vkladáme ho do celej našej práce.